Rada pre vás

Istota ako najväčšie riziko

Vo finančnom svete sa pohybujem od roku 2003. Za toto obdobie som v tejto oblasti získal obrovské množstvo vedomostí, kontaktov, ale aj skúseností. Bol som aj pri finančnej kríze v roku 2009, ktorú som ešte nedokázal na akciových trhoch využiť vo svoj prospech, keďže som nemal dostatok zdrojov, pretože moje podnikanie bolo len v rozbehu a nemal som dosť naakumulovaných prostriedkov na to, aby som ich vedel zhodnotiť. Avšak, čo som zhodnotil, bolo práve moje podnikanie, pretože veľa ľudí, ktorí prostriedky mali a využili moje vedomosti, si už v čase finančnej krízy v roku 2009 veľmi polepšili. Práve to mi prinieslo v budúcnosti obrovský nárast nielen klientov, ale aj ďalších ľudí v tíme, ktorí sa razantne rozmnožil práve kvôli kvalitnému vzdelaniu a vedomostiam, ktoré dostávali.

Za posledných 10 rokov bolo nie len na akciových trhoch, obdobím rastu  bez zjavnej vidiny krízy alebo spomalenia. Áno, je jasné, že to bolo spôsobené aj masívnym nalievaním peňazí do systému za pomoci centrálnych bánk, avšak trhy rástli a celý svet začal mať pocit, že rásť to už asi bude donekonečna. Vo finančnom svete však platí, že vždy musí prísť korekcia a v roku 2019 sa o tom začalo dosť veľa rozprávať a písať. Veľa finančníkov predpovedalo krízu a spomaľovanie ekonomiky a ja som nebol iný. Nielenže som ju predpokladal, ale aj som sa na ňu tešil, pretože ľudia potrebovali znova dostať príučku. Paradoxom však bolo, že tak veľa ľudí ju predpovedalo a navyše sa na ňu tešilo, že tá kríza prísť nemohla, lebo ako každý dobrý investor, aj my vieme, že kríza môže prísť len vtedy, ak ju ľudia nečakajú a emočne ich vyplaší až tak, že sa zastaví obeh peňazí. Môj predpoklad - prečo a ako kríza vôbec nastane, bol postavený na extrémnom korporátnom dlhu, ktorý za posledných 10 rokov vznikol. Lacné peniaze boli tak zaujímavé aj pre firmy, že ich brali vo veľkých množstvách, avšak neinvestovali ich až tak do technológií a pokroku, ale skôr do spotreby. Lenže toto si mohli dovoliť len firmy, ktoré mali dobrý rating. Banky im s radosťou požičali, pretože mali istotu, že im peniaze vrátia, keďže „majú z čoho“.

Avšak, existujú aj firmy, ktoré takúto bonitu nemajú a najmä sú mnohokrát nové. Tie sa rozhodli si peniaze často požičať od obyčajných ľudí, ktorí boli sklamaní z minimálnych, až nulových úrokov v bankách. Zároveň tu boli, a sú aj firmy, ktoré tento model financovania len zneužívajú na svoje obohatenie. Ide o neregulované korporátne dlhopisy, ktoré sú častokrát neodborne predávané bežným ľuďom ako garantovaná investícia a ľudia, ktorí majú malú finančnú gramotnosť a nevedia dobre pracovať s rizikom, tomu často uveria, najmä keď sú motivovaní relatívne vysokým výnosom. Kto vo finančnej branži funguje nejaký čas vie, že čím je vyšší výnos, tým je menšia likvidita, ale aj väčšie riziko, a pri korporátnych dlhopisoch je to úplne rovnako. Veď, povedzme si úprimne, prečo by si firma nepožičala peniaze od banky pri dnešných minimálnych úrokových sadzbách, ale požičia si za veľké úroky od súkromných investorov a ešte je ochotná za predaj takejto investície zaplatiť veľké provízie obchodníkom? No, niečo na tom určite bude, a práve v tom je moja obava.

Bohužiaľ, skôr ako prišla kríza kvôli korporátnemu dlhu, prišla kríza emočná, „strachová“ a tou je pandémia s menom COVID 19. Tu je dôkaz, že ak má prísť kríza, nemôže to nikto čakať a nie je na to nikto pripravený. A presne to sa aj stalo. Behom pár mesiacov strach z tejto pandémie paralyzoval celý svet. Mal som pocit, že moju predpoveď krízy korporátneho dlhu predbehla kríza pandémie.

Ale, ako som už na začiatku spomínal, že som za svoju kariéru nazbieral veľa  vedomostí, kontaktov a skúseností, komunikoval som na túto tému s mnohými ľuďmi z branže a sťažoval som sa im, že mi nevyšla moja predpoveď kvôli pandémii. Čuduj sa svete, keď som im popísal celý môj predpoklad, povedali, že vôbec nie je postavený na vode, a práve pandémia ho môže odštartovať.

Skúsim to teda laickým spôsobom popísať.
Najskôr vysvetlím, čo je korporátny dlhopis. Je to dlhový cenný papier, v ktorom je presne stanovená suma, akú si nejaká firma požičiava, s presne dohodnutým časom, kedy tieto peniaze vráti, a aj s presne stanoveným úrokom (tzv. kupónom), ktorý za túto pôžičku bude každý rok platiť. Áno, čítate dobre, je to obyčajná pôžička, nič iné. Tak, ako si bežný človek požičia v banke peniaze na spotrebný úver, dlhopis je presne to isté, akurát sa nespláca anuitne (tzn. pravidelné splácanie pevne stanovených platieb), ale až celý na konci splatnosti.

Tak, teraz k tej istote. Na tomto cennom papieri je napísaný úrok v percentách a to je to, čo predávajú pochybní obchodníci ako garanciu. Garantujú vám, že „ak“ vám raz tie peniaze vrátia, tak vám za to vyplatia aj tento úrok. Avšak nikto vám negarantuje, že vám ich naozaj vrátia, ale o tom už obchodníci nehovoria, pretože každý, kto má trochu rozumu, by asi hocikomu len tak, bez garancie, nepožičal.

Títo obchodníci sú tiež dvojakého typu:
- Typ jedna je ten, čo vie, že táto investícia je veľmi riziková a že ak ju predá, je veľká šanca, že peniaze už nikdy neuvidíte. Je mu to však jedno, lebo on dostane za to slušnú províziu.

- Typ dva je nedostatočne vzdelaný obchodník, ktorý nemá dostatok skúseností a vedomostí, a predáva to v dobrej viere, že pomáha. Bol však zavedený firmou, ktorá ho vyškolila. Ak by mal dostatok vedomostí, takúto firmu by určite opustil  a ľuďom by nikdy takýto cenný papier neponúkal, aby neohrozil ani svoje meno. Bohužiaľ, takýchto je väčšina. Jediná možnosť, ako sa tomu brániť, je dostatok vedomostí.

Prečo však tieto korporátne dlhopisy môžu mať práve v tomto období problém, a prečo môžu ľudia prísť o veľké úspory? Asi každý poznáme Ponziho schému, takzvanú pyramídovú hru. Väčšina pochybných firiem, ktoré tieto dlhopisy vydávajú, nemajú žiaden majetok a ani žiadne investičné projekty. Majú len nejaký nápad alebo víziu, ktorú chcú vykonať, ak na ňu vyzbierajú peniaze alebo ich podnikanie nie je v dobrej kondícii a projekty si nezaslúžili ani pozornosť bánk. Tu je ten problém. Ak nemajú podnikanie, ktoré generuje zisky, z čoho platia každý rok, alebo mesiac, výnos z dlhopisov klientom, ktorí ich nakúpili?
Väčšinou len z peňazí, ktoré získali od ďalších naivných klientov, ktorí dlhopisy taktiež kúpili. Táto schéma môže fungovať veľmi dlho, aj niekoľko desaťročí, kým sa do systému stále dolievajú nové peniaze, avšak keď sa do systému tieto peniaze dolievať prestanú, zrazu nie je z čoho vyplácať výnosy. Presne to sa v čase akejkoľvek krízy deje. Ako som na začiatku článku písal, kríza je strach a strach spôsobuje zastavenie obehu peňazí.  Každý sa ich snaží držať doma a míňať čo najmenej, aby ich mohol použiť na prežitie.
 

A teraz si predstavte, že investor, ktorý kúpil takýto dlhopis, príde za obchodníkom a povie: „Vieš čo, potrebujem tie peniaze teraz...“ a obchodník povie: „Sorry, ale až v presný dátum ti ich možno vrátia, dovtedy na ne nemáš nárok, požičal si ich za týchto podmienok.“ Bežný človek má zrazu strach a samozrejme má aj prečo a ďalšie dlhopisy už nekúpi. Ale prestanú ich kupovať aj iní ľudia, ktorí v čase krízy určite nebudú investovať, keďže každú korunu potrebujú, či už sú to firmy alebo fyzické osoby. Firmy, ktoré vyplácali výnos z dlhopisov, zrazu nemajú tieto výnosy z čoho vyplácať a ľudia sa naraz nielenže nevedia dostať k svojim peniazom, ale už nedostávajú vyplatené ani svoje výnosy. Verte či nie, toto sa veľmi rýchlo roznesie po krajine a okamžite sa toho chytia aj médiá, a tie v ľuďoch spôsobia takú paniku, že si začnú takýto zlý korporátny dlhopis zamieňať za akýkoľvek iný dlhopis, ktorý môže byť aj veľmi kvalitný. Zrazu sa nám z krízy, ktorú spôsobila korona, stane kríza korporátnych dlhopisov a v našej krajine budeme počúvať nariekanie a plač, že boli ľudia okradnutí, a že im zmizli peniaze ako v BMG. Netvrdím, že sa to stane, ale tá pravdepodobnosť je tu vysoká.

Z tohto dôvodu som oslovil niekoľkých slovenských odborníkov na investície, aby napísali články o korporátnych dlhopisoch a riziku, ktoré nesú, aby som ochránil jednak bežných ľudí, ktorí by chceli zhodnocovať svoje úspory, ale aj poradcov (sprostredkovateľov), ktorí pracujú pre firmy, ktoré ich nielenže v tejto oblasti nevzdelávajú, ale navyše ich motivujú takéto produkty predávať, aj keď zjavne vedia, že na konci tunela pre klienta to svetlo nebude.

V našej firme SOPHISTIC Pro finance nikdy nespolupracujeme so spoločnosťami, ktoré majú pochybnú kvalitu a kde nevieme zabezpečiť vysoké istoty pre klientov. Ibaže takých firiem, akou je naša, je ako šafranu, a preto musíme obyvateľstvo chrániť aspoň takýmto spôsobom.

Články teda napísali ľudia, ktorí sa finančníctvu venujú dlhé roky, a ich mená sú v odbornej verejnosti veľmi známe a uznávané. Spoločne sme sa zhodli na tom, že našou povinnosťou je včas ľudí edukovať a upozorniť ich na to, čo môže nastať, aby sme tomu aspoň takýmto spôsobom zabránili, a zároveň na tieto praktiky poukázali aj pred regulátorom, aby prijal správne opatrenia a obyvateľstvo chránil.

Radoslav Valko
Krajský riaditeľ SOPHISTIC Pro finance a.s.

 

V nasledujúcich týždňoch vám na našom webe prinesieme seriál článkov súvisiacich s  problematikou korporátnych dlhopisov. Sledujte náš Facebook, aby ste boli včas informovaní o pokračovaní v našom seriáli, kde svoj názor vyjadria štyria dlhoroční finanční odborníci: 

Róbert Kopál 
Časť 1.: Investičná príležitosť alebo tikajúca bomba?

Od roku 1994 do súčasnosti pracuje v oblasti kapitálového trhu. V minulosti sa venoval problematike obchodovania s cennymi papiermi na burze, technickej a fundamentalnej analýze a legislatíve kapitálového trhu. Pracoval u obchodníka s cennymi papiermi, v banke, v správcovskej spoločnosti a od roku 1998 až do súčasnosti zodpovedá za riadenie Asociácie obchodníkov s cennymi papiermi. Viac ako 20 rokov pôsobi v predstavenstve Burzy cenných papierov v Bratislave. Podielaľ sa na zakladaní Garančného fondu investícií kde od jeho založenia do súčasnosti pôsobí ako člen prezídia fondu. Je zakladajúcim členom Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov. Je ženatý má 3 deti žije v Bratislave a k jeho záľubam patrí šport.

Radoslav Kasík 
Časť 2.: Privátne emisie dlhopisov nie sú bez rizika

Je jedným zo zakladateľov a investičný riaditeľ obchodníka s cennými papiermi Finax, o.c.p., a.s., prvého robo-advisora na Slovensku. Investovaniu na kapitálových trhoch sa venuje od ukončenia štúdia na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pred založením Finaxu pôsobil 9 rokov v obchodníkovi Across Wealth Management, o.c.p., a.s. ako portfólio manažér. 

František Michalovich
Štúdium venoval Marketingu, Mediálnej komunikácii a Strategickému biznisu v Bratislave, kde jedno z odvetví štúdia bola psychológia správania zákazníka. Od 17 rokov sa aktívne venoval predaju od door-2-door až po riadenie obchodných skupín vo viacerých oblastiach. Prešiel si úspechmi aj pádmi, ktoré ho posunuli ďalej. Nakoniec jeho kariéra zakotvila vo finačnom sektore, v ktorom videl najväčší potenciál a poslanie. Niekoľko rokov bol súčasťou MLM biznisu, následne sa posunul do poisťovníctva, popri ktorom sa venoval investovaniu. Práve investovanie sa stalo prioritou a centrom jeho záujmu, čo ho posunulo do ARTS Asset Management, ktorá je členom C-QUADRAT Investment group, kde pôsobí od roku 2018 ako Obchodný riaditeľ pre Slovensko.​

Ing. Pavel Škriniar PhD
Slovenský trh finančných produktov analyzuje od roku 2000. S analýzami začínal ako novinár, neskôr pokračoval v rámci finančného sprostredkovania. V súčasnosti pôsobí na Fakulte podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave v predmetoch Finančné poradenstvo, Finančná analýza podniku a Podnikové financie.