Rada pre vás

Privátne emisie dlhopisov nie sú bez rizika

Dlhopis je cenný papier, ktorý zhmotňuje pôžičku jedného subjektu druhému. Vyjadruje záväzkový vzťah vydavateľa dlhopisu (emitenta) voči vlastníkovi dlhopisu. Emitent dlhopisu je tak vlastne dlžníkom a majiteľ dlhopisu veriteľom. Majiteľ požičal peniaze emitentovi.

Výhodou dlhopisov alebo dôvodom, prečo sa pôžičky takto „balia“ do cenných papierov, je ich štandardizácia, a tým zjednodušené narábanie s pôžičkou. Dlhopisy majú presne stanovené zákonom vyžadované náležitosti a podliehajú regulácii, vďaka čomu sa s vysokou dávkou dôvery dobre obchodujú, teda spravidla ponúkajú značnú likviditu, sú ľahko predateľné, ale aj vymožiteľné.

Základným prvkom dlhopisu je záväzok splatiť menovitú hodnotu (požičanú sumu) v presne stanovenom čase majiteľovi dlhopisu a rovnako v presných časoch platiť úroky. Emitentmi dlhopisov môžu byť firmy alebo štáty.

Dlhopisy radíme medzi tri základné triedy finančného majetku spolu s akciami a hotovosťou. Vzhľadom na spravidla pevne daný výnos sa dlhopisový trh nazýva trhom fixných príjmov alebo výnosov. Ide o najväčší trh cenných papierov z pohľadu hodnoty.

Miesto dlhopisov v investičných portfóliách je neoblomné a opodstatnené. Dlhopisy sa všeobecne považujú za konzervatívnejšie nástroje práve kvôli danej splatnosti a danému výnosu. Ich ceny spravidla kolíšu menej, no aj dlhodobý výnos je nižší. Preto väčší podiel dlhopisov v portfóliu znamená opatrnejšiu investíciu.

Poznáme však rôzne dlhopisy a tieto tvrdenia neplatia pre všetky dlhové cenné papiere. Rôzne emisie sa líšia rizikom a následne aj ponúkaným výnosom, ale aj samotnou likviditou. Pri dlhopisoch sledujeme iné riziká ako pri akciách.

Ako vyplýva z podstaty dlhopisov, ich najväčším rizikom je riziko nesplatenia. Tak ako to pri pôžičkách chodí, môže sa stať, že ten, čo si peniaze požičal, záväzok nesplní. Dlhopisy vydal na financovanie určitého projektu s víziou zárobku, no nakoniec nebol úspešný, požičané peniaze minul, ale projekt nepriniesol želateľné výsledky, teda nezarobil a nemá čo vrátiť.

Nič nezvyčajné. Ide o prirodzené riziko pôžičky alebo úveru. Toto riziko sa nazýva kreditným. Podstupujú ho banky, keď vám požičiavajú peniaze na kúpu nehnuteľnosti prostredníctvom hypotéky a podstupuje ho aj investor kupujúci dlhopis.

Na Slovensku sa v uplynulých rokoch rozmohla popularita neobchodovaných emisií firemných dlhopisov, pred ktorými už viackrát spotrebiteľov varovala aj samotná Národná banka Slovenska.

Ide o dlhopisy vydávané súkromnými spoločnosťami. Tieto dlhopisy nezvyknú byť obchodované na burze. Ponuka dlhopisov môže byť verejná (vydané prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi) alebo neverejná, kedy dlhopisy vydáva a predáva samotný emitent.

Najčastejšími emitentmi na Slovensku sú rôzne developerské spoločnosti alebo finančné skupiny, no stretneme sa s nimi už aj v iných odvetviach ekonomiky.

Problém týchto dlhopisov spočíva najmä v spôsobe ich predaja a hlavne vnímania drobnými laickými investormi. Tým sa páči, že cena dlhopisov sa nehýbe a pravidelne vyplácajú pomerne slušný výnos popri nulovom úročení v bankách. Skutočné riziko si však máloktorý investor uvedomuje.

Predstavte si, že by som vás dnes zaklopal na dvere a povedal som vám, že idem na druhom konci mesta stavať bytovku. S argumentom, že trh nehnuteľností zažíva momentálne boom a nemá sa čo pokaziť. Poprosil by som vás, či mi nepožičiate za 6% ročne 30 tisíc eur na 5 rokov.

Asi by väčšina z vás zabuchla dvere. Prečo? Asi by ste nemali veľkú dôveru v návratnosť prostriedkov. Kúpa dlhopisov v zásade ale nie je nič iné ako požičanie peňazí so všetkými rizikami. Preto k nim treba aj takto pristupovať.

Ako hovorí legendárny investor Warren Buffett: „kým hudba hrá, všetci tancujú alebo až keď príde odliv, uvidíme, kto plával nahý.“ Tieto frázy dokonale vystihujú podstatu rizika dlhopisov, ktorá môže byť podobne odkrytá napríklad v dôsledku pandémie koronavírusu a prijatých opatrení.

Na splatenie dlhu sa musí zarobiť, tzn. vložené prostriedky sa musia vrátiť v príjmoch spoločnosti. Dokonca sa musí vrátiť viac peňazí, aby pokryli aj iné náklady, úroky a výnosy samotného podnikateľa.

Čo však ak vyschne zdroj príjmov? K tomu môže dôjsť z akéhokoľvek dôvodu, nie len kvôli koronavírusu, ktorý je ale dokonalým katom podobne financovaných projektov.

Dobre si preverujte, komu požičiavate. Kreditné riziko pri týchto emisiách nikdy nie je malé. Emitentom je často novozaložená s.r.o. bez majetku a s minimálnym základným imaním 5 tis. eur. Takáto firma zvykne vydať dlhopisy v objeme stoviek tisíc až miliónov eur.

Menšie riziko by niesla pôžička mne ako fyzickej osobe. Aby som bol korektný, uvádzam, že dlhopisy často nesú ručenie matky skupiny spoločností, ktoré kreditné riziko značne eliminuje.

Zamýšľali ste sa niekedy, pokiaľ investujete do týchto dlhopisov, prečo si tieto firmy požičiavajú prostriedky práve od vás? Prečo sa neobrátia na väčších investorov, keď ich projekt je taký úžasný, alebo prečo im nepožičia banka? Nevedia si požičať lacnejšie? Alebo by z iných zdrojov získali peniaze práve drahšie?

Presne vaše peniaze sú často použité ako vlastné zdroje pred bankou, aby potom ďalšie peniaze získali lacnejšie a výhodnejšie, ale vždy závisí od prípadu k prípadu. Nezabúdajte ani na fakt, že banka neposkytne úver, ktorý by bol v poradí uspokojovania v prípade bankrotu za vašim dlhopisom. Vždy bude dlhopis podriadenejší dlh bez majetkovej zábezpeky. Česť výnimkám.

Slováci sa stále mylne najviac obávajú trhového rizika. Pod ním si môžeme predstaviť kolísanie ceny investície v dôsledku jej obchodovania na trhu. Tieto dlhopisy sa práve neobchodujú, čiže toto riziko neznášajú, a preto sú takým obľúbeným nástrojom. Naoko pôsobia bezpečne a zároveň výnosne.

Len keď sa riziko raz naplní, je zle. Pri obchodovaných akciách a dlhopisoch sú vždy straty dočasné. Trhy sa vždy vrátili na nové maximá, stačilo počkať. No čo keď firma, ktorej ste požičali peniaze, zbankrotuje, nemá majetok a nemá peniaze na vyplatenie dlhopisov? Čo potom?

Vaše straty budú trvalé a nikto vám ich už nikdy nevráti. Môžete sa súdiť, koľko chcete. Riziko ste akceptovali a naplnilo sa. S.r.o. je spoločnosť s ručením obmedzeným, lebo ručí za svoje záväzky len do výšky základného imania a keď raz nemá z čoho zaplatiť, čo predať, viac vám nedá.

Okrem kreditného rizika tieto dlhopisy nesú značné riziko likvidity. Práve to, čo všetci vnímajú ako pozitívum, teda že sa tieto dlhopisy neobchodujú, je presne naopak veľkým negatívom.

Predstavte si, že v dôsledku pandémie sa objavia správy, že firme, ktorej ste ich požičali, sa nedarí realizovať jej plány a jej budúce príjmy sú ohrozené. Do splatnosti dlhopisov zostávajú 3 roky. Čo budete robiť? Čakajú vás 3 roky bezsenných nocí, lebo nemáte komu a ako predať dlhopis. Firma nemá povinnosť odkúpiť záväzok od vás skôr a trh neexistuje.

Zrazu sa výhoda stáva veľmi boľavým tŕňom v päte. Tomu sa presne hovorí riziko likvidity a presne z týchto dôvodov sa likvidita, teda schopnosť predať cenný papier, speňažiť ho, považuje za základný parameter dobrej investície. Zjavne tieto dlhopisy nemožno označiť za takú investíciu.

Ďalším problémom investície do konkrétnych firemných dlhopisov je chýbajúci ďalší parameter, a to diverzifikácia, teda rozloženie rizika. Investori spravidla kupujú pár emisií, aj to často od jedného emitenta, čo nepredstavuje žiadne rozloženie rizika. Investícia je veľmi koncentrovaná a kompletne závislá na jednom subjekte.

Neobchodované korporátne dlhopisy síce ponúkajú atraktívny vyšší výnos, ale ten nie je zadarmo. Aj pri nich platí zlaté pravidlo investovania, že výnos ide ruka v ruke s rizikom. Nie, nevyzreli ste na toto pravidlo, akurát ste si ho dobre neuvedomili. To, že inkasujete 5% ročne po zdanení jasne znamená, že tento výnos nie je bez rizika.

Dlhopisy sú neoddeliteľnou súčasťou investovania, ale buďte opatrní. Do dlhopisov sa dá investovať aj inak, napr. cez fondy s podstatne viac rozloženým rizikom.

Aj akciový trh nesie podstatne vyšší výnosový potenciál. Síce hodnota viac kolíše a investícia si vyžaduje čas, no je rozložená medzi tisícky cenných papierov, medzi veľkých emitentov, najväčšie svetové firmy a nie je závislá na jednej lokálnej s.r.o. so základným imaním 5 tis. eur a nulovým majetkom.

Veľa šťastia v investovaní.

Odbornejšiu verziu článku nájdete TU.

Radoslav Kasík
Je jedným zo zakladateľov a investičný riaditeľ obchodníka s cennými papiermi Finax, o.c.p., a.s., prvého robo-advisora na Slovensku. Investovaniu na kapitálových trhoch sa venuje od ukončenia štúdia na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pred založením Finaxu pôsobil 9 rokov v obchodníkovi Across Wealth Management, o.c.p., a.s. ako portfólio manažér.