Straty z cenných papierov vždy znáša investor

Dlhopis je pôžička firme. Kým vklad do banky je chránený Fondom na ochranu vkladov, pôžičku určitej firme chráni maximálne tak majetok danej firmy. Niektorí sa mylne domnievajú, že cenné papiere sú chránené Garančným fondom investícií. Tento fond poskytuje garanciu vkladu, avšak iba za nedostupný majetok u obchodníka s cennými papiermi. Ak už investor vlastní cenné papiere, straty znáša v plnej výške on.

Ak beží všetko podľa plánu, veriteľ dostane každý rok úrok a podľa dohody aj poskytnuté peniaze. Horšie to je, ak všetko podľa plánu nejde. V prípade zániku firmy je majetok predmetom konkurzu, z ktorého (ak niečo zostane) sa vyplatia veritelia (majitelia dlhopisov).

Prečo je potom dlhopis u niektorých investorov taký obľúbený? Možno práve preto, že dlhopisom nerozumejú.

Ako funguje dlhopis

Predstavme si papier, na ktorom sú napísané detaily pôžičky: kto a koľko dlží, kedy dlžobu splatí a ako sa za poskytnutie pôžičky odmení. Toto je dlhopis.

Ak si veriteľ svoj krok rozmyslí a bude chcieť od dohody odstúpiť, môže mať problém získať peniaze späť. Rovnako, ako si bežný človek kupuje na pôžičku auto alebo televízor, aj firma si za získané peniaze niečo kúpi. Očakáva, že sa jej investícia po rokoch vráti a bude z toho môcť splatiť svoje podlžnosti. Ak by mala povinnosť splatiť dlh skôr, potrebovala by zakúpený majetok vrátiť. A ako vieme, kúpené auto stráca na hodnote okamžite po zakúpení, rovnako ako elektronika.

Dostať sa k peniazom je napriek tomu možné. Daný papier potvrdzujúci dlžobu môže niekto kúpiť. Za koľko? To je vecou dohody, ktorú ovplyvňuje aktuálna situácia na finančnom trhu.

Ak je dlhopis úročený 5 % ročne a úrokové sadzby na trhu sa zvýšia, znamená to, že z pôvodnej výšky pôžičky by mal veriteľ po novom vyššiu odmenu. Ak mal dlhopis hodnotu 1000 eur a úrok 5 %, majiteľ dlhopisu by dostával 50 eur ročne. Po zvýšení sadzieb by však mohol pri novej pôžičke dostávať napríklad 60 eur.

Z toho vyplýva, že ak by chcel dlhopis predať, nikto mu ho za 1000 eur nekúpi. Uprednostnia aktuálnu ponuku, kde za rovnakú výšku pôžičky získajú vyššiu odmenu: 60 eur namiesto 50 eur.

Keďže obchod je vždy výsledkom dohody, aj tu sa dá nájsť cesta. Zníži sa cena dlhopisu. To znamená, že ak by majiteľ dlhopisu znížil cenu z 1000 eur na 833 eur, nový majiteľ by mal rovnakú výšku odmeny. 5 % z 1000 eur je to isté ako 6 % z 833 eur.

Riziká

A tu je jedno z rizík dlhopisov, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. Nominálna cena uvedená na dlhopise nie je jeho aktuálnou cenou. V prípade, že majiteľ dlhopisu bude potrebovať dostať sa k peniazom, môže sa stať, že dostane späť menej, než investoval. A to ešte počítame so situáciou, že o dlhopis bude záujem. Môže sa stať, že o dlhopis prejaví záujem niekto až vtedy, keď bude predajná cena iba zlomkom nominálnej ceny.

Druhým rizikom je zánik firmy, ktorá dlhopis vydala. V takom prípade je šanca dostať sa k plnej výške pôžičky mizivá. Veriteľ v lepšom prípade odíde s aspoň nejakými peniazmi, v horšom so žiadnymi.

Overiť si schopnosť splácať dlhy je na investorovi. Vie sa pozrieť do účtovnej závierky, no ak jej aj bude rozumieť, tak bude skúmať niekoľko mesiacov staré údaje. Situácia v podniku sa môže zmeniť zo dňa na deň. Bežný potenciálny investor sa k aktuálnym výkazom nemá ako dostať.

Ing. Pavel Škriniar PhD. 
Slovenský trh finančných produktov analyzuje od roku 2000. S analýzami začínal ako novinár, neskôr pokračoval v rámci finančného sprostredkovania. V súčasnosti pôsobí na Fakulte podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave v predmetoch Finančné poradenstvo, Finančná analýza podniku a Podnikové financie.