Investičná príležitosť alebo tikajúca bomba?

Na úvod si je potrebné uvedomiť, že investícia do podnikového (korporátneho/ firemného) dlhopisu je ako každá iná investícia majúca vždy dve strany tej istej mince. Kým na jednej strane je očakávaný výnos, na strane druhej je riziko súvisiace s touto investíciou.

V súčasnosti sa stále väčšej obľube bežných občanov (nazývame ich aj retailoví investori) tešia práve podnikové dlhopisy. Dôvody tohto zvýšeného záujmu zo strany investorov súvisia jednak s vývojom úrokových sadzieb na trhu a pravdepodobne aj s pocitom investorov, že vedia čo kupujú. Politika centrálnych bánk stlačila úroky pri bankových vkladoch na nulu, čo núti obyvateľstvo hľadať iné finančné nástroje kam by uložili svoje finančné prostriedky. Ako sa zdá, nachádzajú ich najmä v dlhopisoch. A keďže centrálne banky naozaj vo veľkom skupujú štátne dlhopisy, čím stlačili ich výnosy tiež na nulu alebo dokonca až pod nulu, tak bežným investorom hľadajúcim aspoň aký - taký kladný výnos zostávajú v súčasnosti ponúkané podnikové dlhopisy atraktívnejšie výnosy vyššie ako nula. 

Ako však vieme nič nie je zadarmo. A to platí aj pre výnosy pri investovaní. Čo je teda tou cenou, ktorú platíme ako investori za vyšší výnos? Cenou je riziko. V princípe platí jednoduchá rovnica, čím vyšší výnos požadujeme, tým vyššiu cenu (riziko) musíme zaplatiť (podstúpiť).

Otázkou je do akej miery si túto jednoduchú rovnicu uvedomujú a chápu bežní občania (retailoví investori). Ide o to, či podnikové dlhopisy nepovažujú len za obdobu termínového vkladu v banke. Dlhopis, ako investičný nástroj, sa naozaj javí ako veľmi jednoduchý nástroj. No, brať ho ako obdobu termínového vkladu v banke bez poznania a zváženia rizík by bolo vážnou chybou, ktorá by vo finále mohla mať veľmi negatívne dopady na investora.

Investor do podnikového dlhopisu totiž na rozdiel od termínového vkladu v banke musí v prvom rade brať do úvahy kreditné riziko, čiže schopnosť emitenta (podniku) splniť svoj záväzok a v dohodnutom čase a výške splatiť svoj záväzok voči majiteľovi dlhopisu. Kým pri bankovom termínovanom vklade sa vďaka Fondu na ochranu vkladov občan prakticky vôbec nemusí zaujímať o schopnosť banky vyplatiť vklady, pri dlhopise je to presne naopak. Každý investor by mal v prvom rade pred svojou investíciou skúmať kredibilitu emitenta, teda jeho schopnosť vrátiť požičané finančné prostriedky. Ruku na srdce, koľko investorov do dlhopisov to robí ? Obávam sa, že máloktorý. Buď si takéto riziko vôbec neuvedomuje a žije v presvedčení, že dlhopis je iba iná forma termínového vkladu (...veď aj banka je podnikateľ, tak prečo nepožičať inému podnikateľovi, keď ponúka lepši výnos?) alebo si síce tento rozdiel uvedomuje, ale vsádza na to, že doteraz to predsa fungovalo a podniky svojich veriteľov bez problémov vyplácali. Jednoducho, doteraz to fungovalo. Skôr narodení si možno spomenú, že takto to istý čas fungovalo aj pri tzv. nebankových spoločnostiach. Tie v reklame dokonca sľubovali nielen extrémne vysoké zhodnotenie vkladov, ale aj niekoľko násobne ručenie a garancie. Napokon vieme ako to dopadlo. Nie, nechcem tvrdiť, že firemné dlhopisy sú obdobou pyramídových hier z konca deväťdesiatych rokov. Na rozdiel od uvedených nebankových spoločností považujem dlhopis za štandardný finančný nástroj, ktorý má dokonca svoje miesto aj v portfóliu retailového investora, avšak za predpokladu splnenia istých podmienok. Tou prvou podmienkou je, že investor si veľmi dobre uvedomuje riziká, ktoré podstupuje. Tou druhou podmienkou je pripravenosť a schopnosť investora znášať prípadne straty v prípade, že mu emitent nevyplatí celú dlžnú sumu. Aj s takými možnosťami pri investovaní do dlhopisov treba totiž počítať. Najmä v časoch,  do ktorých vysoko pravdepodobne smerujeme.

Stabilitu a schopnosť podniku splácať svoje dlhy preverujú najmä ekonomicky horšie časy. Najbližšie mesiace a možno roky tak preveria nielen emitentov dlhopisov, ale aj ich vlastníkov, ktorým vystavia vysvedčenie ako dobre si splnili domácu úlohu v oblasti investovania. Áno, ani investovanie ako v podstate čokoľvek iné, nie je bez rizika. No zároveň platí, že riziká pri investovaní môžeme a vieme riadiť a aspoň čiastočne eliminovať. Základným nástrojom eliminácie rizika je diverzifikácia.  Či vôbec a do akej miery tento základný nástroj investori aj využili ukáže budúcnosť. Hovorí sa, že najlepšia škola je škola života a taktiež platí, že nič nie je zadarmo. Len aby to školné nebolo pre mnohých bežných občanov na úrovni Harvard University.  

Róbert Kopál
riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi​

Od roku 1994 do súčasnosti pracuje v oblasti kapitálového trhu. V minulosti sa venoval problematike obchodovania s cennymi papiermi na burze, technickej a fundamentalnej analýze a legislatíve kapitálového trhu. Pracoval u obchodníka s cennymi papiermi, v banke, v správcovskej spoločnosti a od roku 1998 až do súčasnosti zodpovedá za riadenie Asociácie obchodníkov s cennymi papiermi. Viac ako 20 rokov pôsobi v predstavenstve Burzy cenných papierov v Bratislave. Podielaľ sa na zakladaní Garančného fondu investícií kde od jeho založenia do súčasnosti pôsobí ako člen prezídia fondu. Je zakladajúcim členom Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov. Je ženatý má 3 deti žije v Bratislave a k jeho záľubam patrí šport.