Rada pre vás

Čo je dôvodom zlyhania dôchodkového systému na Slovensku? Je problém v demografii?

Dňa 27. 6. 2018 sa v hoteli Marlene v Oščadnici konalo už niekoľké Polročné vyhodnotenie spoločnosti SOPHISTIC Pro finance a.s., ktoré bolo sprevádzané nielen vyhodnotením prvého polroku 2018 a najšikovnejších spolupracovníkov spoločnosti, ale taktiež niekoľkými prednáškami o aktuálnych témach v súvislosti s dôchodkovým systémom na Slovensku.  Minulý rok NR SR prijala novelu Zákona o sociálnom poistení, v rámci ktorej sa výška penzie zvýšila o tzv. dôchodcovskú infláciu.  Na tom, že sa výška dôchodkov zvýšila by nebolo nič zlé, no v týchto dňoch je zrejmé, že takýto systém nemá šancu v dlhodobejšom horizonte prežiť.                      

Práve preto, sme sa rozhodli venovať tejto problematike do väčšej hĺbky a možnostiam akým spôsobom predísť týmto rizikám, ktoré sú momentálne v súčasnom systéme nastavené. Bližšie skutočnosti nám vysvetlil pán Miroslav Piršč z Finančnej skupiny NN a pán Ing. Tomáš Virdzek, PhD.  pôsobiaci vo Výskumnom a inovačnom centre na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, ktorého sme oslovili s niekoľkými otázkami súvisiacimi s danou oblasťou:

 

Dôchodkový systém zlyháva, v čom je podľa Vás problém? 

Náš dôchodkový systém čelí do budúcnosti viacerým veľkým výzvam. Jeho najväčší problém však vidím najmä v našej demografii, politikoch a žiaľ aj nás samotných.

Demografiu nikdy neoklameme, dobehne si nás všetkých ako „zubatá s kosou“ a to doslova vo všetkom. V konečnom dôsledku bude mať vplyv nielen na dôchodky, ale aj na zdravotníctvo, trh práce, zamestnávateľov, trh nehnuteľností, zmení sa aj podoba školstva a takto môžem pokračovať ďalej a ďalej. Náš prvý pilier je priebežný a to znamená, že funguje tým najjednoduchším princípom: „z rúčky do rúčky“. Cez Sociálnu poisťovňu sa tak prakticky deje iba to, že peniaze pracujúcich ľudí sa presúvajú cez odvody do rúk poberateľov dôchodku. Takýto systém vie tiež fungovať super, ale jedine vtedy, ak je poberateľov dôchodku málo a pracujúcich veľa. Tento scenár však nie je hudbou budúcnosti Slovenska. U nás nastane pravý opak - na 1 dôchodcu žiaľ bude postupne „robiť“ čoraz menej a menej pracujúcich ľudí...

Niekde som počul vetu, že kreativita politikov nemá hraníc. Ja by som povedal, že práve naopak – je absolútne obmedzená a to presne na dobu 4 roky. Pre dôchodkový systém však nie sú nijak podstatné tieto ultra-krátke horizonty. Pri týchto systémoch sa môžeme baviť jedine o 10-násobne vyšších časových horizontoch. Niektoré rozhodnutia politikov a následné legislatívne zmeny mi preto prídu z pohľadu dlhodobého horizontu veľa krát ako neodborné a pre systém kontraproduktívne. Narážam pritom hlavne na 2, podľa môjho názoru najzávažnejšie zmeny dotýkajúce sa II. piliera v minulosti (tzv. „6-mesačný benchmarking“ a presun väčšiny sporiteľov do garantovaných fondov). Podľa mňa nás budú tieto „exotické pokusy“ mátať a stáť v budúcnosti ešte veľa...

S demografiou ako takou už narýchlo nespravíme nič, naši politici majú len politickú zodpovednosť a dávny zvyk, že: „však štát sa o nás nejako postará,“ je dávno prežitý a nikto mu už aj tak neverí. Alebo to tak nie je? Ak náhodou aj áno, tak do role záchrancu sa prirodzene môžeme dostať len my sami. No ale žiaľ, ani my nie sme tak celkom bez chyby. V otázke dôchodku sme stále až príliš benevolentní, pasívni a uvažujeme o ňom až keď býva často úplne neskoro. Živnostníci odvádzajú absolútne minimum, aby krátkozrako optimalizovali svoju existenciu, druho-pilierový sporitelia sú tak extrémne pasívni, že v drvivej väčšine buď ani netušia alebo vôbec nevedia povedať aký majú dôchodkový fond, v ktorom si sporia na svoj vlastný dôchodok a III. pilier ten má v SR stále malé pokrytie (pokiaľ sa nemýlim ešte nižšie ako IŽP). Bonbónik navyše je, že ľudia sa celkom bežne pýtajú ako sa dajú peniaze z II. a III. piliera dostať a bez problémov by dokonca za to zaplatili aj „nejakú“ tú pokutu. Alebo aj iný bonbónik, že chcú vstúpiť do II. piliera po 35 roku a zbadajú sa tak teda až vtedy, keď je už pre nich neskoro.

Keď si to tak prečítam spätne, dôchodkový systém v SR má vlastne jedinú vážnu výzvu. Zvyknem hovoriť, že jeho reforma má vždy až dve strany. Ponukovú, ale žiaľ aj dopytovú. O tú prvú sa postaral štát a súkromné spoločnosti – správcovia. O tú druhú stranu sa však dodnes nejako koncepčne nepostaral nikto. Väčšina ľudí žiaľ pardon za výraz stále „kašle“ na dôchodok a neuvedomuje si na pozadí budúcej demografie dôsledky takto laxného prístupu k sebe samému. „Veď vždy nejako bolo a nejako bude, však štát sa postará.“ Neustále sa stretávam s tým, že aj viac ako 30 ročný človek mávne rukou: „však je to ďaleko, bohvie či sa vôbec dožijem“ a pritom je už 5-6 rokov v zamestnaní a ani netuší napr. to, že jeho zamestnávateľ prispieva do III. piliera a keby sa už aj nedožil, tak jeho úspory na dôchodok sú dediteľné. No, čo k tomu dodať...“


Akým spôsobom sa dokážeme voči tomuto zlyhaniu brániť, prípadne zabezpečiť? 

Skutočnosť, že naša demografia bude negatívne vplývať na výšku nášho dôchodku z I. piliera núti každého rozumného človeka zamyslieť sa nad tým, ako sa dá spraviť niečo s tým, aby pri odchode na dôchodok nezažil až príliš veľký príjmový šok (nemal veľmi nízku mieru náhrady).  Odpoveď je celkom jednoduchá – odkladať si a teda sporiť. „Niečo v budúcnosti dostanem z I. piliera a niečo budem mať zase nasporené“. Je to veľmi jednoduché. Dôležité je ale uvedomiť si niektoré ďalšie skutočnosti:

Po prvé, sporiť treba začať čím skôr, teda dlhodobo. Po druhé, sporiť treba čo najviac (z 1 Eura odloženého mesačne aj po dobu 40 rokov veru moc nenasporíte). Po tretie, sporiť treba rozumne a uvážene. Zhrnuté do jednej vety – sporiť na dôchodok treba čo najdlhšie, veľa a hlavne správne.

K prvým dvom bodom sa bližšie vyjadrovať nebudem, nakoľko sú úplne logické. Možno len doplním, že v tomto smere chápem zrušenie automatického vstupu do II. piliera ako krok nesprávnym smerom, keďže mladí ľudia sa o dôchodok zvyčajne ešte nezaujímajú a zbytočne tak strácajú drahocenný čas a aj úspory.

Veľmi dôležitým je však aj tretí bod. Je správne sporiť si na dôchodok napr. cez IŽP? No podľa mňa vôbec nie. K tým peniazom sa ľudia vedia dostať, a preto v tomto produkte jednoducho nevydržia viac ako pár rokov a nieto ešte do dôchodku. Sporenie na dôchodok by malo byť realizované výlučne cez produkty, ktoré sú na to určené a stavané, teda cez II. a III. pilier (pre tých, čo majú disciplínu prípadne nový 4. pilier). Po ďalšie si treba uvedomiť, že riziko nenasporenia si dostatočnej sumy na dôchodok a trhové riziko sú dva extrémne rozdielne pojmy. Narážam týmto na problém, že väčšina sporiteľov II. piliera je stále v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch. Tieto fondy však podľa historických údajov nikdy nebudú mať taký potenciál zhodnotiť úspory sporiteľom, ako napr. indexové dôchodkové fondy. Mladí ľudia si neuvedomujú, že pokiaľ sa akciové trhy prepadnú ako počas finančnej krízy (2007-2008) aj o 50%, nemá to na ich budúcu hodnotu úspor žiaden vplyv vzhľadom na fakt, že majú pred sebou ešte veľmi dlhý časový horizont sporenia a prispievania ďalších príspevkov. Takéto obdobia sú pre nich iba obrovská investičná príležitosť. Trhové riziko si tak treba všímať až v závere akumulačnej fázy (cca 10 rokov pred dovŕšením dôchodkového veku), kedy by mal prípadný veľký prepad finančných trhov už citeľnejší efekt na hodnotu sporiteľových úspor. V tomto smere však ale na takéto riziká predsa myslela aj legislatíva, treba preto ľuďom vysvetliť ako to celé funguje...

K celej otázke však viem dať aj oveľa jednoduchšiu odpoveď. Vstúpil som na pracovný trh? Tak vstúpim hneď aj do II. piliera. Však neplatím vôbec nič navyše. Prispieva môj zamestnávateľ aj do III. piliera? Ak áno, tak vstúpim hneď aj do tretieho piliera. Však dostávam ďalšie peniaze „zadarmo“. A ak tak nespravím? Potom pristupujem k svojej vlastnej budúcnosti úplne ľahostajne a žiaľ zbytočne hlúpo. Strácam svoje budúce peniaze, a čím neskôr to spravím, tým viac stratím.

 

Sú ľudia dostatočne informovaní o tejto situácii a rizikách, ktoré sa vytvárajú vo verejných financiách?  

Už dlho sa u nás diskutuje o probléme dôchodkov, ich vzťahu k verejným financiám atď. A nielen u nás na Slovensku. Táto diskusia nie je vôbec včerajšia. Však už len samotná reforma nášho dôchodkového systému bola realizovaná s nejakým cieľom a už pred 13 rokmi. O probléme v budúcnosti dlhú dobu nehovoria len akademici a odborníci. Dnes sa tieto informácie bežne vyskytujú v médiách a problém pripúšťajú aj politici.

Ľudia teda podľa mňa už dostatočne veľa krát zovšadiaľ počuli, že nejaký problém tu je. Jedna vec je ale niečo počuť a vec druhá je s tým niečo spraviť. Ako som už uviedol v texte skôr, ľudia sú v tomto smere žiaľ veľmi benevolentní a pasívni. Keďže dôchodok je o nejakých budúcich peniazoch a nie o dnešných alebo zajtrajších, ktoré by mohol človek utratiť a spotrebovať najlepšie všetky naraz a kedykoľvek chce, nie sú pre ľudí dostatočne zaujímavé. Oni sa raz stanú, ale to je väčšinou už neskoro. Áno, na každého raz dôjde a bude musieť riešiť otázku toho, ako bude jeho život vyzerať v starobe a či sa na naň dostatočne pripravil.

A práve v tej príprave vidím vysokú absenciu informácií. Keď si spojím vysokú mieru pasivity ľudí a vysokú finančnú negramotnosť, potom dostávam jediný výsledok. Ľudia vedia, že sa čosi deje, ale nevedia, čo majú spraviť a ako si to majú nastaviť. Oni by reagovali podľa mňa iba na oveľa jednoduchšiu komunikáciu. V tomto smere tak podľa mňa vedia výrazne pomôcť práve finančný sprostredkovatelia. Na dopytovú stranu u nás mali vždy veľmi veľký vplyv a dosah. Však sa stačí pozrieť ako u nás začínal II. pilier.“

 

Za odpovede ďakujeme pánovi Ing. Tomášovi Virdzekovi, PhD. odborníkovi na dôchodky a investovanie.